(poznámka: poďakovanie patrí p. M. Bulákovi za promptné poskytnutie slovenských titulkov)

Kolektivisti či už sa jedná o medzinárodných socialistov, národných socialistov, fašistov či náboženských fanatikov, alebo tzv. ľavicových liberálov, čo nieje nič iné, než marxistická frankfurtská škola, všetci zmýšľajú rovnako. Radi prenášajú zodpovednosť na iných a miešajú sa iným do životov. Bežný kolektivista namiesto toho, aby sám začal šetriť vodou, bude sa snažiť vnútiť cez zákony a štát túto myšlienku každému inému, len on sám to nikdy nespraví. Kolektivista namiesto toho, aby si na seba zarobil, uzákoní povinnú solidaritu(dane), čo je nezmysel už z definície slova solidarita. Solidarita nikdy nemôže byť nanútená, pretože sa už z princípu nejedná o  základnú podmienku solidarity a tou je dobro-voľnosť.  Z jazykovedného okienka slovo dobrovoľnosť má dva základy, dobro a voľnosť, t.j. značí konanie dobra podľa voľnosti = slobodného výberu jednotlivca. Štátom cez dane vnútená celoplošná solidarita s chudobnými, solidarita s nezamestnanými, solidarita s utečencami, nieje žiadnou solidaritou, ale jednoduchým trikom parazitického kolektivizmu, socializmu.

 Prvým znakom kolektivistov je, že nikdy nechcú zmeniť seba, len všetkých okolo nich!

Nacionálni a medzinárodní(neomarxisti) kolektivisti priťahujú Matice(slovenské) v mene dualizmu a prekáračiek. Mediálni súdruhovia a korporátni presstitúti sa pretekajú v indoktrinácii obetí(dobrovoľných, inštitucionálnych) ohľadom pojmov a dojmov. Tak napríklad súdružka moderátorka z televízie, ktorej obsahová štruktúra dehonestuje názov slovenských veľhôr, fundovane(rozumej naučene) tvrdí, že fenomén zvaný kotlebizmus je ukážkou, vizitkou tzv. pravicového extrémizmu. Súdružke zjavne nemal kto vysvetliť, že národný socializmus je už z princípu, ako to aj z názvu vyplýva, ľavicový(socialistický), rovnako ako bol aj ten Adolfkov, kde národno-socialistická-robotnícka strana bola vedená zvláštnym to panáčikom, ktorý pri svojich prejavoch preukazoval akési okultno-defektné tiky v oblasti šije a rúk pri odvolávaní sa na svoj nadradený pôvod. Aby toho nebolo málo, vynoril sa podobne zakomplexovaný(indoktrinovaný, vyškolený tovarišč) panáčik s komplexom velikášstva u medzinárodných "osloboditeľov" v ZSSR. Socialistom bol tak údenáč z tretej ríše, ako aj súdruh a otec národov v jednej osobe, Jožko Vysávač Stalin. Je zvláštne sledovať snahy týchto dvoch strán jedného a toho istého dualizmu(kolektivizmu=socializmu, fašizmu), ako sa vyviňujú obviňovaním toho druhého. Takto sa ovečky elegantne zaradia do dvoch táborov, aby v rámci kolektivizácie, robotizácie a indoktrinácie(v myslení a konaní) splynuli do jedného celku v mene večného boja a jednoty vykonštruovaných protikladov. Ako ukážkový príklad môže slúžiť dohoda medzi Ribbentropom a Molotovom v roku 1939. Ak si dnes pozrieme bábky na oboch stranách(budúcich barikád?), tak je priam tragikomické, ako sa vymenili pozície a ako sa zase niekto umne zahráva s emóciami a vášňami svojich poddaných. V pozícii šovinistu je dnes súdruh V.P.(ktorý zároveň plače nad rozpadom ZSSR), kým medzinárodná súdružka socialistka A.M. vládne ako veľká Mutti(čo nezabúda symbolicky zdôrazniť rukami v tvare kosoštvorca, možno tým len ukazuje cieľ svojej politickej cesty) tretej ríši, pardon, EÚ v podobnom obraze, ako pred ňou súdruh Džugašvili v ZSSR. Vzhľadom na máj, lásky čas, súdruhovia nezabudnú vytiahnuť svojich kostlivcov(322) zo skríň, aby mohli jasne odprezentovať, komu patria tieto skupinové idndivídua(légie). Jední si trieskajú hlavu o múr, ďalší o pomníky, iní o pece, len aby si náhodou nevšimli, že sú obeťami tých istých kolektivistov. Na záver si dajú spanilú jazdu nočných vĺčkov naprieč bývalými satelitmi, aby takto napomáhali sťa užitoční idioti pri oživovaní zdochliny reprezentujúcej vtedajší zväz, ku ktorému sa onedlho pridá ďalšia múmia s názvom Únia.