^Back To Top

  • Ekonomika

    Chystá sa konfiškácia hotovosti !

  • Politika

    Kto sponzoroval medzinárodný a národný socializmus?.

  • Sloboda

    Prečo je demokracia zlou formou vlády?

Kolektivisti či už sa jedná o medzinárodných socialistov, národných socialistov, fašistov či náboženských fanatikov, alebo tzv. ľavicových liberálov, čo nieje nič iné, než marxistická frankfurtská škola, všetci zmýšľajú rovnako. Radi prenášajú zodpovednosť na iných a miešajú sa iným do životov. Bežný kolektivista namiesto toho, aby sám začal šetriť vodou, bude sa snažiť vnútiť cez zákony a štát túto myšlienku každému inému, len on sám to nikdy nespraví. Kolektivista namiesto toho, aby si na seba zarobil, uzákoní povinnú solidaritu(dane), čo je nezmysel už z definície slova solidarita. Solidarita nikdy nemôže byť nanútená, pretože sa už z princípu nejedná o  základnú podmienku solidarity a tou je dobro-voľnosť.  Z jazykovedného okienka slovo dobrovoľnosť má dva základy, dobro a voľnosť, t.j. značí konanie dobra podľa voľnosti = slobodného výberu jednotlivca. Štátom cez dane vnútená celoplošná solidarita s chudobnými, solidarita s nezamestnanými, solidarita s utečencami, nieje žiadnou solidaritou, ale jednoduchým trikom parazitického kolektivizmu, socializmu.

 Prvým znakom kolektivistov je, že nikdy nechcú zmeniť seba, len všetkých okolo nich!

Druhým je skutočnosť, že si nevážia slobodu, zodpovednosť a život iných jedincov, preto im veci násilím vnucujú. Kto si neváži život iných, tomu nemôže byť zverená vláda ani žiadne právomoci, pretože sa pravdepodobne jedná o sociopata, psychopata alebo sekundárneho psychopata. 

Ďalší omyl je, že kolektivistom záleží na druhých, v skutočnosti je to naopak, kolektivisti sú konformisti a materialisti = využívajú iných pre vlastný prospech a seba-zabezpečenie, pričom zneužívajú ľudský altruizmus, dobrotu cez falošnú vnútenú solidaritu o ktorej rozhoduje "osvietený štátny prerozdeľovateľ". Je to prakticky marxistická ekonomická teória ,,všemocného, vševediaceho a spravodlivého prerozdeľovateľa", aplikovaná do  spoločenskej, citovej sféry s cieľom zneužiť a využiť, či vykorisťovať ľudské vlastnosti ako súcit a spolupatričnosť . Jediným cieľom je odlúčiť človeka od jeho vlastnej zodpovednosti a od kontaktu s tými, voči ktorým by inak dobrovoľne poskytoval súcit, altruizmus alebo ochranu, čím sa spretŕhajú tradičné spoločenské väzby a tieto sú psychologicky nahradené veľkou doživotnou matkou, či veľkým bratom v podobe štátu. Je zaujímavé, že Marxisti neveria v Boha, ale pritom bohov vytvárajú v ekonomike i po-citovej a spoločenskej sfére. Bohom Marxistov je hegeliánsky silný štát, ktorý je zosobnený do roly veľkej matky, ocka či brata, ktorý sa o  svoje včeličky doživotne stará. Individualizmus je v úli zakázaný, pretože trúdy potrebujú, aby ich včeličky zo zákona o  nútenej solidarite vyživovali, nehovoriac o tom, že tie naše psychopatické trúdy sú absolútne neplodné. Inakšie by si včeličky mohli uvedomiť, že trúdy nepotrebujú, stačí  prirodzená a nevnucovaná solidarita na dobrovoľnej báze a včeličky pomôžu jedna druhej bez vstupovania osvieteného, neplodného trúdieho prerozdeľovateľa.

 Kolektivisti teda vedia, že bez ostatných niesu schopní prežiť, naopak to ale neplatí, musia si preto  uzákoniť povinnú "solidaritu" cez nejakú mocenskú organizáciu. Na zabezpečenie svojich pudov zneužívajú ľudský altruizmus a dobrotu, solidaritu, pretože sú to obyčajní paraziti. V skutočnosti ani pápežovi, ani komunistovi, ani národnému socialistovi  či medzinárodnému, ani ľavicovému liberálovi, ani ekofašistovi nezáleží na ostatných ľuďoch, ani na ochrane prírody, týmto ľuďom záleží na tom, aby oni mali sociálne benefity, aby oni mali čistú vodu, aby za nich druhí povinne bojovali, aby ich chránili, aby ich vykrmovali, aby ich povinne rešpektovali. Ostatné reči o solidarite pre všetkých sú len balast a vedľajší produkt pre jednoduchých ľudí, ktorí majú pocit, že je postarané aj o nich skrz nanútenú solidaritu. Navyše sa takýmto spôsobom spoločnosť ničí a degraduje na obyčajných konformistov, konzumentov, poberačov dávok a prejedačov, čo bez pomoci štátu niesu schopní prežiť. Akákoľvek individuálna činnosť smerujúca k osamostatneniu sa je v zárodku potlačená.

  V skutočnosti každý mentálne zdravý jedinec je individualista, každý chce niečo dokázať sám, bez pomoci a barličiek, každý chce byť silný, samostatný, nikto nechce byť závislý na iných, okrem parazitov a psychopatov. Nikto nechce byť živený štátom alebo charitou, každý sa chce sám vypracovať a osamostatniť sa, to je aj dôvod, prečo nežijeme do konca života u rodičov a nenecháme sa rodičmi vyživovať. Je zaujímavé, že pokiaľ sa jedná o štát, väčšina chce(myslí si), aby štát bol našou doživotnou mamkou, to už je nielenže nesprávne, ale aj choré z psychologického hľadiska. Nehovoriac o  nebezpečenstve ľavicového marxistického liberalizmu, u nás tzv. Poliačikovského typu, jedná sa tu o prekrúcanie skutočných(klasických) liberálnych hodnôt(princípov, zásad).

Žiaden skutočný liberál nemôže zakazovať myšlienky a žiadať cez štát kriminalizáciu myslenia, či spochybňovanie čohokoľvek, nanucovať deťom v školách, resp. celej spoločnosti cez štát jeho názory, či výlety kamkoľvek.  Jedná sa tu tiež o ľavicových kolektivistických pacientov, ktorí sa mylne samonazývajú liberálmi.

Treba si dávať pozor na  týchto nekonzistetných  tzv. liberálov, ktorí žiadajú slobodu názorov len pre seba, ale druhým ju idú cez štát upierať. Skutoční klasickí liberál je vždy názorovo konzistentný a pokiaľ žiada slobodu pre seba, dopraje slobodu aj iným byť socialistami, komunistami, nacistami, fašistami, marxistami s tým, že jeho z ich programu vynechajú na základe jeho slobodnej vôle.  Každý nech sa dobrovoľne zaradí ku svojej skupine, ale nezasahuje do práv inej. 

Skutočný liberál sa nemieša(nezasahuje, nesúdi) do názorov iných ľudí, nežiada štát o kriminalizáciu a potlačenie niekoho, kto nekoná nič proti základnej poučke klasického liberalizmu, ktorá znie:

,, Tvoja sloboda končí na špičke môjho nosa."

Nenechajme preto zneužívať svoj altruizmus a sociálne cítenie, či solidaritu, každý samostatný a schopný človek má právo sa sám, bez nanútenia cez štát, či tretiu osobu rozhodnúť, či vôbec a s kým bude solidárny!!

 

Skutočná pomoc(solidarita) od skutočných hrdinov.

 

Copyright © 2013. RESPUBLICA  Rights Reserved.
„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich