Vzhľadom na dnešný dátum a súčasný stav(systémové zriadenie), v ktorom je zvyk železnou košeľou(oponou?), bolo by vhodné pripomenúť si niekoľko deklaratórnych vyjadrení v opozite s reálnym stavom, keďže zastupiteľská diktatúra(demokracia) s tichým súhlasom občanov prejavuje svoje centralistické prvky po vzore tej predchádzajúcej diktatúry proletariátu. Ako vždy, stále ide len o moc(slobodu a zodpovednosť) a peniaze s ňou spojené.

Ak sa dnes nachádzajú súdruhovia na rôznych akadémiach, na postoch poradcov, v dozorných radách, v politike, večne platení z verejných prostriedkov(daní, v prvom rade daní produktívnych občanov, podnikateľov a ich zamestnancov, nepoberajúcich žiadne dotácie v podobe štátnych diskriminačných a netrhových stimulov alebo eurofondov), potom by si títo páni mohli položiť aspoň jednu otázku. Prečo majú neprestajné nutkanie tvrdiť, že kapitalizmus zlyhal? Veď ak by kapitalizmus bol zriadením, ktoré je tu dnes zavedené medzi občanmi, tak by nebolo možné mať daňové a odvodové zaťaženie v podobe 49%(toto je ešte veľmi optimistické číslo, často používané v parlamente alebo inými "odborníkmi"), v skutočnosti by toto číslo malo byť o dosť vyššie a to až 60%(http://eic.eu/clanky/9). V štátnej správe by predsa nemohlo pracovať vyše 40 zamestnancov(úradníckych byrokratov) na 1000 obyvateľov, v kapitalizme by slovenský občan len ťažko mohol bez vlastného vedomia a súhlasu "vlastniť" 7800Eur dlh, spôsobený štátnym míňaním a riadením verejných financií, štát by nepotreboval preberať cudziu menu, pri ktorej maachstrichtské kritéria nedodržiavali už v čase nášho splnenia a následného prijímania SR do Eurozóny samotní zakladatelia.

ECB funguje ako manipulátor na trhoch s úrokovými mierami, Trojka(MMF, Eurokomisia, ECB) ako vymenovaný výpalník bez mandátu(poverenia od občanov). Áno, Grécko ako štát podvádzalo. Potom stačí zodpovedať jednoduchú otázku, kto dnes v EÚ nepodvádza? Pomôžeme si citátmi na slovo vzatým súdruhom z Bruselu, J.-C. Junckerom: 

 

O zavedení jednotnej európskej meny Euro(1999) : „Keď o niečom rozhodneme, necháme to chvíľu len tak ležať, potom čakáme a pozeráme, čo sa stane. Ak sa nad tým nikto nezačne rozčuľovať, pretože väčšina ľudí nerozumie tomu, o čom sa rozhodlo, pokračujeme krok za krokom ďalej, až pokiaľ už nie je cesty späť.“

K európskej ústave(2003): „Ústava bola propagovaná ako veľká show demokracie. Avšak osobne som temnejšiu tmavú komoru, ako je táto ústava, nevidel.“

V roku 2005 mali Francúzi hlasovať v referende o európskej ústave, Juncker sa vyjadril: „Ak to bude Áno, tak povieme: ideme ďalej, ak to bude Nie, tak povieme: pokračujeme.“ Tiež povedal: „Tie krajiny, ktoré hlasovali Nie, budú musieť hlasovať ešte raz ... aby sa dosiahla správna odpoveď.“

O európskej menovej politike v roku 2011: „Menová politika je seriózna záležitosť. Mali by sme o nej diskutovať v tajnosti, v Euroskupine.“

O zrútení gréckej ekonomiky(2011): „Keď to bude príliš vážne, potom musíme klamať.“

V apríli 2012: „nemyslím si, že by Španielsko potrebovalo akúkoľvek externú finančnú pomoc.“ V júli 2012 sa v rámci Euroskupiny rozhodlo o externej pomoci krajín eurozóny pre Španielsko na 18 mesiacov a vo výške 100 miliard eur.

Tento pán a jemu podobní spolu-súdruhovia sú tí, ktorým sekundovali slovenskí euro-hujeri, tak v modrých, ako aj červených farbách v kabarete známom ako zastupiteľská demokracia.

O čo a komu išlo v novembri 1989, aký bol rozdiel v deklaráciach(exoterika) a realite(bohužiaľ, vďaka nezáujmu a dobrovoľne zvolenej bezmocnosti a nezodpovednosti voličov, ezoterika)? Zastupiteľská demokracia je len pokračovaním socializmu, ale v novom šate(korporátnom) a s novou vlajkou.

Dalo by sa písať o našich súdruhoch a ich kauzách s tichým súhlasom a nezáujmom občanov(kto chce byť neslobodný a bezmocný, ten bude) ešte dlho, ale namiesto ďalších písaných slov si pomôžem človekom, ktorý chcel bojovať za skutočnú demokraciu, kým nezistil, s kým sa do tohoto boja pustil, nech mu je zem ľahká.

 Ďakujem, Karel

 

 

Keďže slovenská verejno(nesvoj)právna televízia okrem propagandy nemá, čo by ponúkla, pomôžem si českou televíziou, pretože paralely medzi ČR a SR sú veľmi podobné a nepochybujem, že nie náhodne.